Divadlo - O ufónskej mačičke

Eleonóru na Marse – to je planéta odkiaľ pochádzajú Ufónci – nenaučili chytať myši. Preto bola odkázaná na ľudí. Keďže ľudia na lazoch Lazoch boli vegetariáni, kŕmili aj Eleonóru vegetariánskym jedlom – zeleninou, obilnými kašami, ryžou, semiačkami, ovocím a podobne. Ale videli, že je maličká a bolo by dobré, keby sa naučila chytať myši. L1: Tá naša Eleonóra akosi chradne, vôbec nerastie. Chápem, že jej naše kaše nechutia, to je celkom logické, veď je mäsožravec. Čo s ňou len urobíme?L2: Máš pravdu bratku, ale nemyslíš si, že by už bolo na čase aby si aj dáku tú myšku ulovila? Veď je to mačka, od čoho ju tu máme? Aby sme ju kŕmili alebo aby myši chytala?L1: A veru dobre vravíš. Skúsime jej zopár dní nič nedať jesť, hádam sa móresom naučí.R: A tak sa Eleonóra postila jeden deň, druhý deň, tretí deň a stále nič.E: Ahojte deti. Nemáte čosi pod zub? Tí lazníci mi nedali už tri dni najesť. Tie ich kaše veru zaveľa nestoja ale predsa len prázdny žalúdok je prázdny žalúdok. No čo nájde sa niečo?(Na scénu prídu ľudia)L1: No ako tak pozerám Eleonóra stále nič nechytila. Asi z nej nič nebude.L2: A možno nie je hladná a možno je to jogínska mačka, ktorá nepotrebuje jesť tak veľa ako ostatné mačky.L1: Možno, no počkáme ešte pár dní a uvidíme.R: Tak ju nechali ešte hladovať deň štvrtý, piaty, šiesty, siedmy až nakoniec chúďa malé od hladu nevidelo. Tie jej veľké zelené oči sa jej krížili a pred očami sa jej robili kruhy. Až nakoniec nedokázala chodiť, tak zoslabla. Od hladu nevládala ani vstať a keď sa aj odhodlala vstať a niečo si pod zub nájsť, iba narážala do vecí okolo seba. Preto, lebo ako sa vraví, od hladu nevidela. Chodila a motala sa ako opitá. Tak ľudkovia dumali, čo sa deje.L2: Asi si chlipla niekde piva. Koťuha jedna.L1: Miesto toho aby myši chytala, tak sa opíja.E: Mau meu (mňauká a pradie zvláštnym tónom)L1: Počuješ ju ako zvláštne pradie? Asi nám chce čosi povedať?E: Mau meu...(mňauká...)L2: Ale, čo blbneš ešte aj ty. To určite od toho hladu. Aj ja by som tak priadol, keby som sedem dní nejedol.L1: Ja som presvedčený, že nám chce čosi povedať.L2: Hlúposť, rozprávajúca mačka, kto to kedy videl? No čo na to poviete vy, milé deti?R: Darmo im vysvetľovala, že to od hladu, ale oni jej ufónskej reči nerozumeli. L2: Ako? Vraj existujú rozprávajúce mačky. Akurát tak lenivé. Keď sa móresom nevie naučiť pošleme ju kade-ľahšie. (Chytí mačku a vyšmarí ju ďaleko.)Scéna 2 – hustý čierny les. Eleonóra v ňom.Rozprávač: Eleonóra letela ďaleko ďaleko až sa ocitla v hustom čiernom lese sama ako prst vydaná napospas lesným duchom uprostred noci. Ešteže mačky vidia v tme lepšie ako ľudia, dokonca aj ufónske.E: Joooooooooj, Pane Bože, kde to som?! Čo len so mnou bude?! Hemží sa to tu duchmi! Čo som komu urobila?! Ojojój, ja stvora úbohá! (a začne plakať).(Na scénu prichádza čierna mačka.)Č: Čo sa ti stalo, sestrička mačička? E: Joooj, či som sa preľakla? Ty si kto, potvora čierna?Č: Čo nevidíš, veď som tvoja príbuzná. A síce som mačka a nie potvora, predsa máš v čomsi pravdu. Moje ctené meno je Čierna (pyšne povie), podľa farby mojej srsti. E: Prepáč sestrička mačička, ja som taká hladná, že od hladu nevidím. Ani príbuzných si nespoznávam. Nejedla som sedem dní a sedem nocí a aby sa mi nemálilo ľudia z lazov Lazov ma vyhodili a nechali tu v tomto strašidelnom lese.Č: Akože nejedla? A to tam myši nemáte?E: Myši? A to je čo?Č: No to sú také malé zvieratká, čo behajú po poli a po ľudských príbytkoch, majú dlhý chvost a ostré zúbky a zjedia ľuďom čo vidia. A my mačky ich chytáme. Po prvé preto, aby sme boli ľuďom užitočné a po druhé preto lebo je to fajn maškrta. Aha, tam akurát jedna beží. (prebehne myš a Čierna za ňou skočí a donesie pred Eleonóru)Č: Na, pochutnaj si.E: (skúmavo oňucháva, chodí okolo, odhryzne – najprv váhavo) Hm, celkom dobré, mňam, mňam. To som prečo skôr nejedla? Načisto som asi zblbla od tých kašičiek.Č: Čože, ty si jedla kaše? Si naozaj zvláštna.E: Vieš, tí ľudia boli vegetariáni, oni jedli samé kaše, zeleninu, ovocie, oriešky, chleba...Č: A to nejedli mäso?E: Mäso? Čosi.Č: Moja milá, mám nápad. Zoberiem ťa domov k babe-jage Hedvige. Ona je trošku slepá a hluchá, tak určite nezbadá, keď jej pribudne o jedného stravníka viac. A kde sa dvaja najedia, tam sa určite nájde čosi aj pre ďalší hladný krk.R: A tak išli, išli až došli k čistinke, A zrazu sa pred nimi objavil domček na stračej nôžke, kde bývala Čierna aj baba-jaga Hedviga.Scéna 3 – domček na stračej nôžke a baba-jaga R: Čierna poľahky vybehla po stračej nôžke hore do domčeka. Ale keďže Eleonóra bola vyziabnutá a vysilená od toľkého hladovania, nech robila čo robila, nijakovsky sa nevedela vyštverať do domčeka. Tak jej Čierna doniesla aspoň trošku mäska a mlieka.Č: Nech sa páči, najedz sa, posilni sa.E: Mňam, mňam, to je fajnotka. V živote som nič také dobré nejedla. R: Pochutila si na ňom veľmi až jej slinky po brade tiekli a zrazu mala sily za dve mačky. Ale keďže nikdy neliezla vyššie ako cez okno, do domčeka sa aj tak nevedela vyštverať.Č: Čo keby si to skúsila vyletieť na metle?E: Dobrý nápad, ale ako sa na takej metle lieta?Č: Sadneš si a ideš. To je jasné ako facka.R: Skúšajú, skúšajú, no nedarí sa im.Č: Nič to, skúsim vyzvedieť od Hedvigy.(Ide za Hedvigou.)H: Á moja, tu si, celý deň ťa hľadám. Kde sa túlaš?Č: Ale, to nestojí za reč, skúšala som lietať na metle, len akosi mi to nejde, určite je v tom dáky fígeľ.H: Akýže fígeľ, je to v podstate veľmi jednoduché. Sadneš si na metlu, pevne ju chytíš a predstavíš si, kam chceš letieť. A vzlietneš. Ale musíš tomu veriť, lebo ináč sa z miesta nepohneš. A môžeš si povedať zaklínadlo: Eniky – beniky – knedlíky, nech pochybnosti zmiznú a nevrátia sa minimálne do hodiny.“Č: Naozaj, je to veľmi jednoduché. Že nás to skorej nenapadlo! Niektoré veci, ktoré sa zdajú byť zložité sú celkom jednoduché. Len my mačky máme občas trochu obmedzené myslenie.R: Tak to obe mačičky skúsili, ale na prvý pokus sa im vzlietnuť nepodarilo.Č: Asi bude chyba v tom, že dosť neveríme. Nič to, hádam nám to vyjde na druhý pokus. Musíme si len na sto percent veriť. Nesmieme mať ani štipku pochybnosti.(Sadnú na metly, povedia zaklínadlo.) E + Č: Eniky – beniky – knedlíky, nech pochybnosti zmiznú a nevrátia minimálne do hodiny.“Scéna 4 – dediny, mestá, lesy, mesto New YorkR: Takto posilnené nasadli na metly a či veríte a či nie, naozaj vzlietli. Tak sa im to zapáčilo, že leteli ďalej ponad hory, lesy, doliny i dediny, dokonca i mestá. A keď leteli ponad jedno velikánske mesto, formulka po hodine prestala účinkovať a oni museli pristáť na streche vysokánskeho domu. Ten dom sa nazýva mrakodrap a mesto sa nazýva New York (Ňú Jork – po našom). A v tom New Yorku je mrakodrapov hlava na hlave, teda mrakodrap na mrakodrape. E: Počúvaj Čierna, mne sa to tu nevidí. Povieš mi ako sa odtiaľto dostaneme? Tam dole sa to akosi hemží podivnými vrčiacimi príšerami.Č: Akéže príšery, čo si ešte nikdy nevidela auto? E: Auto?Č: No auto, to je taká vec, v ktorej sa ľudia vozia. Môžu v ňom prekonávať veľké vzdialenosti. No niektorí sú takí leniví, že z neho nevylezú ani na krok. Dokonca aj noviny za rohom si chodia kupovať na aute a potom majú veľké pupky. A čo je najhoršie, že znečisťujú ovzdušie.E: Tak prečo nelietajú na metlách, to určite tak neškodí?Č: Na metlách lietajú len ježibaby a ich mačky. Ostatným tvorom táto výsada nie je daná. Ale tí ľudia sú takí huncúti, že dokonca aj na oblohe lietajú v strojoch, ktoré nazývajú lietadlá. Do jedného lietadla sa zmestí aj niekoľko stoviek ľudí. A potom v správach vkuse počuť, že dáke lietadlo padlo do mora, ďalšie na púšť, respektíve že teroristi zostrelili dáke lietadlo.E: Joj, veru by som nechcela byť človekom. Ale stále neviem ako sa dostaneme dole.(Čierna zakričí:)Č: Už to mám, rýchlo poď sem! Všímaj, táto skrinka chodí hore-dole, dole-hore, rýchlo do nej naskočme!(Mačky naskočia.)R: To ti vám bol milé deti výťah. Už ste sa viezli vo výťahu?Tak nastúpili dnu a stlačili dáky gombík. Výťah sa pohol a oni sa zviezli na prvé poschodie. Scéna 5 – reštaurácia, plné stoly, dobroty... – môže byť aj skutočné – nemusí byť nakreslenéR: Vošli priamo do najvychýrenejšej reštaurácie v celom New Yorku. Bolo tam veľa ľudí, veľa stolov a samozrejme veľmi veľa jedla, až sa stoly prehýbali.E: Pozri Čierna, koľko je tu jedla.Č: Od výmyslu sveta, jedna mačka by nepovedala, čo všetko sa dá jesť. Aha žabie stehienka a slimáky!E: Zvláštne, to čo sa u nás premáva po lúke a skáče v mlákach, tak títo ľudia to tu predávajú za drahé peniaze. Ja ich veru nechápem. Nebolo by im jednoduchšie, keby si to nazbierali sami?Č: A kde by to tu zbierali? Vidíš, veď je to tu samý betón, asfalt a sklo. Kde by tu čosi také ako žaba prežilo? Určite ich musia od niekadiaľ dovážať. Hedviga mi čosi o tom spomínala, že majú špeciálne farmy, kde chovajú slimáky na tieto účely.E: Ešteže som sa nenarodila slimákom. Predstav si, narodiť sa len preto aby ma mohol niekto zjesť.Č: Čo tu filozofujeme, poďme si čosi dobré dať, aha, tam sú fajné zákusky a pečené holuby.(Mačičky sa s chuťou napchávajú.)R: Ľudia boli zdesení, kde sa tu berú také drzé mačky a tak ich vyhodili na ulicu.Scéna 6 – mrakodrapy, ulica, autáR: Eleonóra a Čierna zopár dní blúdili po meste a dumali čo ďalej.Scéna 7 – fast-food R: Nakoniec sa zamestnali v jednom z fast-foodov, ktorých je v Amerike na každom rohu aj zo päť. Takže nájsť prácu si tam nebolo ťažké. Boli atrakciou pre všetkých, čo tam chodili. Obsluhujúce mačky vo fast-foode – skoro ako v Hollywoode. No veruže boli hviezdami. A čo bolo najdôležitejšie, že sa mohli vždy dosýta najesť a netrpeli hladom. Vkuse sa napchávali hamburgermi, hot-dogmi, hranolkami – no samými nezdravými mastnými jedlami ako všetci Američania.(Vymeniť mačičky za tučné)Až nakoniec boli také vypasené, že sa ledva vládali hýbať. Boli obalené tukom ako väčšina Amíkov. Ale keďže obe mačičky pochádzali zo Slovenska, vedeli, že to nie je správne a že by s tým mali dačo robiť.Č: Eleonóra, počúvaj, mali by sme s tou našou nadváhou čosi robiť. Ja mám na sebe toľko kilogramov tuku, že ma kĺby bolia a ani chodiť nevládzem.E: O tom mi čosi hovor, mne minule doktor nameral vysoký obsah cholesterolu a vraj to škodí srdcu. A ešte povedal, že ak s tým hneď čosi neurobím, môžem dostať aj infarkt. Vraj to moje srdiečko neunesie.Č: Čo keby sme sa prihlásili na aerobik? Vedie ho tá bývalá topmodelka Cindy Crawfordová.E: Vynikajúci nápad, už sa mi žiada trošku pohybu, na lazoch Lazoch som vkuse behala po lúke a po stromoch. A tu len kvasím v práci a večer kysnem pred telkou a napchávam sa samými mastnými nezdravými jedlami. Síce sú chutné ale vidíte deti ako sme dopadli. Sme ako také sudy. (Povie smerom do hľadiska.)R: Tak sa naveľa naveľa prihlásili na aerobik. Chceli byť také štíhle ako Cindy Crawfordová, ba dokonca štíhlejšie. Poctivo cvičili, držali rôzne diéty, zdravo sa stravovali, chodili do práce na bicykli a neustále sa vážili, za každým sústom, čo zjedli, dokonca i keď vypili pohár vody. A merali si proporcie. (na scénu prídu na kosť vychudnuté mačky) Tie dve to s tým chudnutím natoľko preháňali až mali vážne zdravotné problémy a nakoniec išli na liečenie. Scéna 8 – nemocnica – postele a v nich mačky.R: Ale keď sa vystrábili, povedali si, že nikdy viac nechcú zažiť niečo také. A hoci mesto New York mali veľmi radi, vydali sa ďalej do sveta na svojich lietajúcich metlách. Nič konkrétne neplánovali, povedali si, že pôjdu tam, kam ich metly vietor zaveje.Scéna 9 – hory, lesy, doliny, moria, oceányR: I leteli, leteli ponad hory, doly, moria, oceány až obleteli celý šíry svet. Občas niekde pristáli. Niekde len na pár dní, niekde na pár týždňov, mesiacov a kde im bolo veľmi dobre, tam ostali niekoľko rokov. V Indii sa kúpali v rieke Ganga a celé dni meditovali. V Himalájach navštívili povestné budhistické kláštory a videli na vlastné oči veľkého snežného muža Yetiho. V Číne a Japonsku sa učili pestovať ryžu, učili sa bojovému umeniu a popíjali vynikajúce čajíčky od výmyslu sveta. Na svojich cestách zažili kadečo – dobré aj zlé – našli si priateľstvá na celý život, až jedného dňa, keď sedeli, Eleonóra spustila:E: Pekný je tento svet, zaujímavý.Č: Tak veru, pekný.E: Ale mne sa akosi cnie za domovom. Za mojou lúkou a dokonca aj za tými lazníkmi.Č: A mne sa cnie za Hedvigou.E: Domov, je domov. Čo keby sme sa vrátili?R: Čiernej nebolo viac treba, chytila metlu a vysadla na ňu...E: Počkaaaaj, čo bláznieš, veď aj ja idem!R: A tak leteli a leteli sedem dní a sedem nocí až doleteli na lazy Lazy. Tam sa ich návratu preveľmi potešili. Už dávno ich najmenej milión krát oplakali a mysleli si, že zahynuli niekde v lese alebo padli za obeť zlým zbojníkom. Nakoniec Eleonóra ostala žiť na lazoch Lazoch a vo voľnom čase písala pre Ufoncov správu o tom, čo zažila na planéte Zem s ľuďmi. Čierna sa vrátila k babe-jage Hedvige. Po večeroch sa zvykli stretávať a celej dedine rozprávali svoje zážitky z ciest.