3-lógia
Na prahu S fantáziou prísľubu žujem ružový žulu zašlých schodov slávy. Spievam žalospevy v bludisku chimér a nesplnených sľubov. Zostupujem o dva schody nadol – nemyslím na návrat. Ponorená v bohoslužbách do Ticha smerujem do útrob, k Duši. Znásilňujem Nemohúcnosť, hýbem bábkohercom vo svojom tele. Márne? Od Nikadiaľ Nikam Rieka pocitov, záplava slov zaseknutých v hrdle sťa suchá kôrka. Alej brezová, kôra dubová, hnedá ornica a večerné zore... spriadajú osnovu Cesty, z ktorej sa nevrátim. Ako strom, čo sa chce zakoreniť h ľ a d á m správnu pôdu /pod nohami/. Vo vetre tápem o skaly.