reklama

I. časť - Ide sa na cestu - V Krajine Predkov I.

Môj život je SEN, môj život je Cesta, ktorá vedie DOMOV. Pred štyrmi rokmi sa mi prisnil sen… Sedím v starodávnom autobuse na predposlednom sedadle.  Autobus parkuje v mojom rodnom meste, pred krčmou zvanou Mýto.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Kedysi v 13. storočí sa na tomto mieste nachádzala vstupná brána do kráľovského mesta Banská Bystrica, kde sa vyberalo mýto. Kedysi som tu žila. V tomto storočí a v stredoveku. Vtedy ma upálili ako čarodejnicu.

Je to rainbow autobus. Šoféruje ho Offer z komunity Adama, čo v hebrejčine znamená Zem. Na zadných sedadlách za mnou sedia dvaja ľudia a bavia sa, koľko tento autobus stojí. Ja im vravím, nech to neriešia, že to nie je podstatné. A tak sa začína moja cesta…

...tento rainbow autobus ma priviezol až do Izraela…

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

"Ide sa na rainbow!

"Tá „skutočná“ cesta sa začala v ekodedinke Zaježová. Na Slávnosti na Lúkach, začiatkom júla 2013. Tu som predposledný deň stretla človeka, ktorý hľadal spolucestujúcich do karavanu na Grécke rainbow. Vedela som, že tu nájdem spojenie na rainbow. Konečne!!! Po troch dňoch čakania, hľadania sa dostala ku mne informácia aj človek, čo ma tam dovedie. Nenadarmo ma ten božský pokoj, že ho nájdem, doprevádzal počas celej slávnosti.

"V deň D som nastúpila, s veľkými pochybnosťami, do karavánu, ktorý šoféroval jeden Nemec a doprevádzal ho schizofrenický kamarát, ktorý neustále popíjal pivo. Pridala sa k nám ešte jedna Poľka, ktorú sme neskôr museli vyložiť na Maďarsko – Srbských hraniciach, lebo nemala pas.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

"Na ceste cez Maďarsko, Srbsko, Chorvátsko, Albánsko sa mi prisnil sen s východom slnka a vysmiatymi ľuďmi s neskutočne bielymi žiarivými zubami. Tentosom sen som pochopila o pár dní neskôr. Keď sme dorazili do gréckej dedinky, ktorá bola poslednou dedinkou pred miestom, kde sa koná rainbow. A tam sme stretli ostatných rainbow človiečikov. Dredatú černošku oblečenú v štýle filmu Hair a vysmiateho blonďáka, ktorý vyzeral naozaj šťastný a jeho úsmev odkrýval neskutočne biele zuby, ako mali ľudia v tom sne.

"Posledné kilometre autom a dorážame do welcome centra. Tu je ich množstvo – tých hipisákov, ktorých som predtým viac menej videla len vo filmoch. Divím sa, kde to som. Ako som sa sem dostala, a dumám, či sem vôbec patrím. Je to pre mňa čosi nové. No páči sa mi to. Prečo nemať úsmev na tvári a nebyť šťastný. Ľudia sa zhromažďujú v malých skupinkách a poniektorí hrajú na hudobné nástroje. Očarí ma zvuk saxofónu. Waw. Jedného dňa by som chcela vedieť hrať na tomto hudobnom nástroji. Prechádzame welcome centrum a nejaká černoška v pestrofarebných šatách nám vraví, „welcome home.“ Kráčame do kopca, rastliny sú tu také veľké. Zastavujem sa pri jednej z nich a rukami vnímam jej energiu. Po necelej polhodinke dorazíme na obrovskú lúku posiatu žltým divozelom siahajúcim mi po ramená. Je tu množstvo lúčnych koníkov, ktorých zvuk sa pre mňa stáva piesňou. Lúka je obklopená horami. Jeden skalný útvar mi pripomína tvár ležiaceho indiána a druhý tehotnú indiánsku ženu. A k tomu všetkému sú típičká. Waw! Som doma! Konečne! Tak predsa sa dá žiť tak ako indiáni! Aspoň na chvíľu. Spájajúcim prvkom je pre mňa oheň. Na ktorom sa varí pre ľudí, ktorí prichádzajú z rôznych kútov nielen Európy ale aj celého sveta. Oheň, ktorý večne horí. Oheň, ktorý treba udržiavať, aby nevyhasol. Oheň, ktorý spája. Oheň, ktorý je srdcom spoločenstva. Oheň, okolo ktorého sa zhromažďujeme, spievame piesne o mieri a láske - pred obedom a večerou.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

"Raňajky, sa podávajú iba v detskom kempe pre deti. Vôbec mi nevadí, že jem iba dvakrát za deň. Piesne, blízkosť ľudí a pobyt v prírode, ma napĺňa. Potrebujem menej ako v meste. A trošku hladu nezaškodí. Jediné čo ráno musím mať, je káva. No vďaka tomu, že hľadám miesto, kde sa k nej môžem dostať, nájdem v zule blízko nášho nevydareného prístrešku grécku famiíliu – Máriu, Sofiu, Starius, Almu - a v detskej kuchyni nadviažem ďalšie spojenia. Žena menom Atanasia, mi vraví, že ak chcem cestovať okolo Grécka, nech určite navštívim Volos a Pilio.

"Soraya a Izrael „connection“

"Jedno ráno som sa zobudila na zvonenie spiežovcov. Vybehla som k prašnej ceste, pozrieť sa na ovečky, čo kráčajú na pašu. Cingilingi, cingilingi, cingilingi… Na druhej strane cesty stojí žena, nižšieho vzrastu, s nosom podobným trošku Sofii Loren s blond vlasmi po plecia. „Boker tov, eze jofi!“ kričí na mňa v akejsi divnej reči. „It is beautiful,“ snažím sa pokračovať v konverzácii. „Oh, I thought, that you are ours.“ „Where are you from?“ „From Izrael.“ „Interesting,“ vravím si viac menej pre seba, prežúvajúc v jednom kútiku kus trávy. Keď ovečky prejdú, prejde aj ona ku mne a dáme sa do reči. Spýta sa tentokrát už v angličtine, či jej urobím čaj, že donesie bylinky. Prikyvujem a kým zakladám oheň, ona odíde a o chvíľu sa vráti s hrsťou kamiliek. Dozvedám sa jej meno, Soraya. Odvtedy sa stala jedným z mojich strážnych anjelov. Myslím, že ona bola jednou z príčin mojej ďalšej cesty. Akoby ma na ňu naviedla, postrčila. Bola jedna z prvých Izraelcov, čo som stretla. A potom nasledovali ďalší… „crazy“ Amir, ktorý ma učil prvé hebrejské slová a nad ránom hral v „children area“ bláznivé rockové skladby. Dvojice Joel a Orian a Amnon a Tamar s mesačným bábätkom. Vyžarovala z nich neskutočná charizma a pokoj. Mali kemp a ohnisko hneď vedľa nášho. Občas som k nim zašla ráno na kávu alebo na čaj alebo k večernému ohňu… zohriať sa, spoznať nových ľudí, podebatiť, popočúvať, zdieľať, byť spolu.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

"Po dvoch dňoch som si bola istá, že idem do Izraela. Nevedela som ako, s kým a za čo, ale bola som si istá. Moje srdce mi to povedalo. Bolo to také jasné. Nebolo o čom pochybovať. Kde je Boh, tam je pokoj. Cítite ho všade. Viete, že je s Vami. Že sa o Vás postará. Že Vám ukáže cestu, privedie Vám do cesty sprievodcov a dokonca aj možnosť zárobku, aby ste sa dostali tam, kam potrebujete.

"Shabat Shalom Ben Adam

"Väčšinu času som trávila buď s Gréckou alebo Belgickou rainbow rodinou. Izraelci, ktorí kempovali pri nás sa presunuli po pár dňoch niekam inam a trošku mi chýbali. Keď po food circle pozývali na izraelský Shabat v dóme, mala som chuť sa pridať. No akosi mi to nevydalo. Ale nakoniec som si zažila prvý Shabat v menšom zložení a možno o to milšom. Toho dňa som šla pomáhať do kuchyne, robila som placky aj s bláznivou Poľkou, ktorá sa medzičasom neviem akým zázrakom dostala do Grécka. Po istej chvíli som cítila, že musím odísť. Odviedlo ma to k jazeru, kde som si z plných pľúc zahulákala, resp. zaspievala. Potom som si ľahla na skalnatý chodník a vychutnávala majestátnosť hôr. Akýsi chlapík z típi prišiel ku mne a poďakoval mi za spev. To sa mi ešte nikdy nestalo. Aby mi niekto ďakoval za spev. A potom sa zjavil Ben. Jeden z mojich izraelských kamarátov. „Super, že si tu, nevieš kde je ten Váš Shabat?“ „Poď, zavediem Ťa. Akurát som na Teba myslel.“ A tak ma viedol cestičkami kúsok od jazierka, až sme došli k miestu, kde boli Amnon a Tamar s bábätkom, Orian a Joel a ešte nejaký starší pán a zo dva páriky inej národnosti. Všetci sme si posadali okolo ohňa a boli zvedaví, čo sa bude diať. Netušila som, že náboženské zvyky môžu byť plné humoru. Vďaka výbornej rozprávačskej dvojici Amnonovi a Tamar to bolo čosi neobyčajné. Občas zaznela pieseň. Občas povedali nejaký vtipný vymyslený príbeh. Občas sme v kruhu zdieľali naše dojmy a pocity. Vtedy som netušila, že sa zúčastním toľkých Shabatov a že si ho zavediem do svojho života. Ale na to som si musela počkať ešte necelé dva mesiace.

Jana Slobodová

Jana Slobodová

Bloger 
  • Počet článkov:  202
  •  | 
  • Páči sa:  1x

Snažím sa ŽIŤ najlepšie ako sa len dá - žiť a živiť sa tým, čo ma baví, napĺňa... zacina sa to darit... spievam a hram na ulici a "predavam" RADOST, divam sa ludom do oci... Zoznam autorových rubrík:  ZAJEZKAPoéziaO veciach mimo násRozprávkySúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu