Asi po dvoch týždňoch na rainbow som zrazu začala stretávať Slovákov a Čechov. Mala som pocit, že som ich nevidela večnosť. Miško cestovateľ. Tomáš hare krishna. Veselá Saška spievanka a Straky. Trávim s nimi čas pri food circle a niekedy aj pred, medzi alebo po ňom. Pomaly sa blížil záver rainbow a ja som stále nevedela ako a s kým idem ďalej cestovať. Bola možnosť ísť s nejakými Čechmi s karavanom cez Bulharsko a potom už ani neviem kam. No cítila som, že to nie je to moje. Tak som ďalej s pokojom čakala na signál z vnútra. Taký ten, keď sa nachádzate v bode veľkého neznáma a zároveň dôvery, že budete vedieť, keď to príde. A tak aj bolo. Asi predposledný deň cez food circle oznamovala jedna sestra, že o dva týždne sa koná v tureckej Jalove súfi festival. Prvý záchytný bod! Áno, to je ono! Idem. No a potom niekto ohlasoval, že sa hneď po cleaning up ide pod Olymp. Ceremónia pre Matku Zem. Idú asi tri – štyri karavány. Ja idem s karavánom, ktorý šoféruje Francúz Julien.
Olymp a súfi festival v Yalove
"V noci dorážame ku gréckemu pravoslávnemu kostolíku v horách. Všetci prespíme pod jeho ochranou ako ináč vonku pod holým nebom. Vedľa tečie rieka. Ráno prichádza ďalší karaván. Po pol dni strávenom v okolí kostolíka sa presúvame asi o kilometer ďalej na krásnu lúku pri rieke pod Olympom. Rieka je nádherná, plná kaskád v ktorých sa dá kúpať a vodopádov. Niektoré kamene sú tak vyformované vodou, že sa dajú použiť ako šmýkačka. Jeden celý deň trávim na skale v rieke alebo spevom na lúke. Večer sa koná ceremónia, kladú sa kryštály do Matky Zeme a spievajú sa piesne a klasicky sedíme okolo ohňa. A tu nachádzam ďalšie spojenie. Paradoxne opäť Francúz Jean Luck, že sa mu páčili moje havajské piesne a že ak chcem môžem sa pridať k ich karavánu. Idú na súfi festival do Jalovy. Super. Tiež som tam chcela ísť. Po ukončení ceremónie sa presúvame na pobrežie a trávime tu asi tak dva dni. Osádka je zložená z Mexičana Oskara, Nemky Moniky, Švéda… a Bulharky žijúcej v Nemecku Berliny. Na pláži sa zjavuje Amit a Serena a Nemec Tobias. Márne som čakala, že sa k nám pridá Ben. No potom som mala sen, kde bol Amit a Serena a za zrkadlom akýsi blonďák s výbuchom na hlave. Keď sa zjavili, došlo mi, že Ben sa k nám nepridá a vedela som, že blonďák z toho sna je Tobias. Paradoxne, keď sme sa už balili z miesta na odchod, Berlína sa rozhodla s nami necestovať a tak Jean Luck ponúkol miesto Tobiasovi. Ten sa s malým váhaním rozhodol, že ide s nami do Turecka na súfi festival, hoci jeho pôvodný plán bol cestovať okolo Grécka. Tak isto ako môj. Ale obaja sme plán zmenili, pretože sme si dovolili plynúť. Potešila som sa, pretože tento o sedem rokov mladší chalan mi za dva dni veľmi prirástol k srdcu. Čo nás spájalo bolo okrem záujmu o masáže, spoločný cieľ – Izrael. Tobias mal už kúpenú letenku z Istanbulu. Keď sme sa zastavili v Istanbule a v noci sme šli pozrieť mešitu Hagia Sofia, želala som si nech sa sem môžem vrátiť. Šťastne sme dorazili do Yalovy, kde sme sa snažili vypátrať, kde presne festival je. Tentokrát nám pomohol internet. Keď sme dorazili na miesto opäť som sa cítila doma. Budova osemuholníkového tvaru na úpätí hôr s úžasným výhľadom a polovica ľudí známych z rainbow stanujúci v okolí hlavnej budovy. Festival trval 10 dní. Medzičasom sa Jean Luck rozhodol, že Monika už s nami cestovať nebude. A ja som si lámala hlavu ako nejako prispieť Jeanovi Luckovi na cestu. Pomaly som začala ponúkať masáže. Najprv kamarátom, len tak pre radosť, či z lásky. No potom som sa osmelila a išla som na výlet s ľuďmi k pobrežiu, kde som na poloprázdnej masáži prekonala svoj strach a ponúkla som masáž jednej rodinke. Veľká statná turecká mamina s dvomi dospelými dcérami ma privítali s nadšením. Jedna z dcér presvedčila maminu, aby si dala masáž a nie len že mi zaplatili ešte ma aj pekne hostili. Waw. Môj prvý zárobok na ceste. Funguje to! Len sa nehanbiť. A tak som nabrala odvahu a ponúkla som masáž aj ľuďom na festivale. Ďalšie dve masáže. Super.
Jedného večera sa mi stretol pohľad s tmavookým škriatkom s typickým gréckym nosom. Bolo to neskutočne silné, ale nebolo to o príťažlivosti medzi mužom a ženou. Oči sa nám smiali. Keď sme sa dali do reči, zistila som, že Iasonas je z gréckeho ostrova Lesbos. Poradil mi pláž, na ktorej sa dá masírovať. Zhodou okolností, Jean Luck mal zamierené tam. Dostal pozvanie od jednej z Gréckych sestier Peyoty. Počas festivalu som stretla ďaľších Izraelcov. Kamarátov Hudyho a Elada. Do prvého z nich som sa zaľúbila a on do mňa. Bolo to veľmi silné stretnutie.
Posledný deň odchodu sa lúčim s Hudym, obaja plačeme, dali sme si toľko veľa aj keď len na chvíľu. No vieme, že sa ešte uvidíme, keď prídem do Izraela. Jean Luck už netrpezlivo čaká s karavánom. Presúvame sa aj s Tobiasom a Oscarom do Yalovy. Ešte tu stretám Hudiho, Elada a Amira. Hudy mi píše text a akordy piesne Adama ve shamaim…
