V Krajine predkov I. - LESBOS - III. časť

Autor: Jana Slobodová | 12.1.2018 o 22:44 | Karma článku: 0,00 | Prečítané:  136x

So Jean Luckom pobudneme v Yalove pár dní. A potom smer Ayvalik a trajekt na Lesbos. Keď prichádzame k brehom, mám pocit, že ma ostrov víta. Jeho majestátne hory. Vystúpim na pevninu a mám chuť pobozkať zem.

size="12pt"     Želám si, aby som tu mohla ostať mesiac. (Tak sa nakoniec aj stalo.) Prichádzame do mestečka Skala Erosou. Na pláži stretávame Peyotu, víta nás stojkou na rukách. Asi o desať rokov staršia ako ja, trošku šedivé vlasy, no duša dieťaťa. Crazy bird. Vedie nás k jej prístrešku z bambusu, ktorý má na masáže. O pár dní ho odovzdáva mne za symbolický poplatok. A mám miesto na masáže. Paráda. Prvý deň prídem, že si ho upravím a už sa tu zjaví staršia dvojica. Mexičan a Angličanka. Spytujú sa, či tu robím masáže. Vravím, že áno, akurát dnes začínam. Dohodneme sa, že za polhodinku sú naspäť a Mexičan si objedná masáž. Počas masáže sa s ním bavíme o živote. Vravím mu ako som začala cestovať. A on mi rozpráva ako cestoval s divadlom. Hm, to je ďalšia vec, čo by som raz chcela robiť. Potulné divadlo. „Keď budem so svojimi kamarátmi, poviem im o dievčati, čo som stretol na Lesbose, ktoré žije svoj sen,“ vraví Carlos. Waw. Crazy. Ako vie, že toto bol môj sen? Nič také som mu nevravela. Ale mal pravdu. Áno naozaj to bol môj sen. Cestovať s karavánom a masírovať niekde na pláži. Karaván, s ktorým cestujem síce nie je môj a prístrešok je iný aký som riešila v sne, no dokonca ešte krajší. Ďalšie dni sa s Tobiasom usídľujeme na pláži. Jean Luck sa ešte občas zjaví s karavanom a aj Oscar. No nakoniec sa Oscar vyberie naspäť do Turecka.

size="12pt"Zoženiem veľký kartón a píšem oznam o masážach a snažím sa nájsť rozumnú cenu. Klasická je za 25,- eur hodinka a havajská 33,-. Tiež ponúkam 15 a 30 minút. Zároveň idem do jedinej cestovky, čo tu je. Organizuje sa tu ženský festival. Takže klientela by bola.

size="12pt"Jednu noc sa v noci zobudím a intenzívne myslím na Elada. Že mu musím dať vedieť, nech príde trajektom z Thesaloník. Ráno mu musím napísať. Čo čert nechcel. Ráno po tom ako splním svoj rituál skokom do mora a krátkou jogou a prídem za Tobiasom, ktorý už klasicky chystá kávu, mi Tobias vraví: „Aha, kto sem ide. Nie je to ten Izraelec Elad?“ A už je pri nás. „Manišma, Jabĺčko?“ Plesám radosťou a docvaklo mi, prečo som tak intenzívne na Elada myslela. Keď vyrozpráva, že tri dni je na ostrove a snažil sa vypátrať cez Iasonasa, kde som a nevedel chytiť stopa na ostrove, kde ti nik nezastaví a nakoniec prišiel autobusom. „I am very happy for you Jana, that you can do what you like,“ myslí tým moje masáže. Ešte mi dáva nejaké rady na marketing, ale nakoniec s Tobiasom zhodnotíme, že sú príliš „a la Babylon“ a tu sú neuskutočniteľné. Kým je tu Elad, veľmi sa masážam nevenujem. Asi tretí deň jeho pobytu, oslavujeme izraelský Rosh Shoshana. Ich nový rok. Nie je tak ako u nás prvého januára a nie je ani stabilný. Tentokrát vyšiel na prvého septembra – začiatok školského roku. Niekedy vyjde aj o 2 – 3 týždne neskôr. Zatiaľ neviem, ako sa ráta. Snáď sa časom dozviem. Takže oslavujeme s prekrojením jablka a medom, ktoré si delíme medzi seba.

size="12pt"Super, ešte nie som v Izraeli, ale už mám tú česť sláviť ich nový rok. Takžehappy new year. Happy new life!

size="12pt"Jeden deň sme si chceli urobiť výlet do „Skamenelého mora“, ale klasika. Naozaj sa tu ťažko stopuje. A tak sa dostaneme len do susednej dedinky. Kde si dáme pivo a nanuk a ja si nakreslím skicu námestíčka. Detaily ako ŠPZ-tka auta a telefónna búdka sú dôležité. Elad mi vraví, že Udi mi písal a chcel sa so mnou spojiť. Snažím sa vyhľadať internet a odpísať. Čo už, keď som na ceste, je veľmi ťažké pre mňa byť kamarátka s technikou. Som TU a TERAZ, s morom, s pieskom, so skalami, s tým, čo je tu. No nakoniec sa mi podarí nájsť internet a napísať Udimu. Po dvoch dňoch Elad balí batoh. Vraj je to tu na neho príliš veľa lesbičiek. Hľadá čosi iné. Letí na Krétu. Odprevádzame ho k autobusu.

size="12pt"Ako odišiel Elad, opäť sa moja pozornosť sústredí na masáže. Sedím pod prístreškom a čakám, na ľudí, ktorí veľmi nechodia. Možno tak dvaja. Musím na to ináč. Jednu noc ako som si ľahla pod prístrešok, sa zrazu niekto zjaví. „Yasu, sister!“ „Á, Iasonas, yasu, welcome.“ Tak si vyťahuje spacák a líha pod prístrešok a debatíme. Ráno príde Tobias. Som trošku zufy, že masáže veľmi nejdú. No dôjde mi, že potrebujem v prvom rade urobiť čosi pre seba a pustiť to. Kupujem si pastelky a maľujem. Obrázok sa volá Sun of the Lesbos. Potom ideme s chalanmi na prechádzku po pláži smerom ku kaplnke. Popri lehátkach dôjdeme k útesom na nádhernú pláž k príbytku s opusteným autobusom a matracmi. Keď sa vrátime z prechádzky, už ma tu čaká jedna Holanďanka a chce masáž. Jupí. Iasonas mi radí, aby som išla masáže ponúknuť na lehátka. Nuž na druhý deň prekonávam svoju hanblivosť a idem k lehátkam. „Hello, my name is Jana, I come from Slovakia and I travel around world. And I offer massages, 15 minutes, 30 minutes, 1 hour. Klasical, reflexology, ayurvedic and hawajan. „What is the price?,“ pýta sa staršia Holanďanka, vychudnutá na kosť. Objednáva si 15 minút, no počas masáže si ju predĺži na 30. Objedná si ma aj na druhý deň. Volá sa Helen, a trošku z nej cítiť alkohol. Pod lehátkom má ťapku. Občas si z nej chlipne. „Jana, you are amazing! I will make you advertisment.“ Ani nebolo treba. Ako ďalšie Holanďanky zbadali, že robím masáž Helen, začali prichádzať samy a objednávať sa. Najprv si ma objednala Henny, ktorá si ma po dobu dvoch týždňov zvykla objednať každý deň. Zrazu mám diár plný dopredu na týždeň. Heny v strachu, aby neprišla o masáže, si ma zabookovala na každý deň. Dokonca sa mi stalo, že prídem večer naspäť z masáží do svojho prístrešku a čaká ma tam nejaká Nemka. A silou mocou chce masáž. Teraz hneď. Snažím sa jej vysvetliť, že mám za sebou celodennú šichtu a že masáž jej môžem dať zajtra. „Ale Tvoj priateľ vravel, že mi ju dáš dnes.“ Vysvetľujem jej, že za prvé Abdul nie je môj manažér a nemôže za mňa nič sľúbiť, lebo nevie ako a kedy mám voľné miesto. A že jej nemôžem dať kvalitnú službu večer, keď som vyčerpaná. Proste nie je z čoho. Oveľa viac jej môžem dať zajtra, keď budem čerstvá a plná sily.

size="12pt"Pochopí a príde na druhý deň. Nakoniec sa mi stalo, že jeden deň, keď som odpočívala po týždňovej šichte a snažila sa načerpať sily, prišla a urobila mi ajúrvedsku masáž nôch. Waw. Dobre mi to padlo, pomohlo zhodiť únavu. Vyšlo z nej, že v Nemecku má ajúrvédsku kliniku a študovala na Srí Lanke. Cítim sa maličká oproti nej a zároveň podstená, že si dala masáž odo mňa a zároveň, že som od nej mohla prijať tak úžasnú masáž nôh, akú nikdy predtým.

size="12pt"Ako sa mi pomaly zbierali peniažky, konečne som mohla Jean Luckovi splatiť cestu - lístok za trajekt, ktorý za mňa zaplatil a plus nejaké náklady na benzín. Dlh je vyrovnaný. Prvý deň, keď som zarobila peniaze za masáž som pozvala Tobiasa na večeru, keďže on pred tým za mňa potiahol, keď bolo treba. Nečakal to. Bol milo prekvapený. Pridali sa k nám naše turecké kamarátky Demet a ……. a Oscar. Pekný večer, dohodneme sa na bártri, ja dám masáž Demet a ona mi vyloží karty. Tobias si na mne jeden deň skúša anjelské masáže. Proste život gombička. Tak sa mi to tu pekne rozbehlo. Mám dovolenku a prácu v jednom a som sama sebe manažérom. Ráno vstanem, zaplávam si v mori, zacvičím jogu, dám si kávu a raňajky a o desiatej vyrazím do terénu za „prácou“. Na obed polhodinku pauza. Vďaka príjmu si už môžem dovoliť kúpiť obed v podobe omelety alebo polievky v tunajšom hipisáckom bufete s rodinnou atmosférou, ktorý vedie Jorgos. Poobede znovu šichta na lehátkach cca do piatej, šiestej, siedmej. Potom návrat k prístrešku, nejaké plávanie a buď si večeru varíme na ohni alebo ideme s Tobiasom a Iasonasom na gyros. Chalani večer chodia baskovať. Iasonas hrá na nejkom orientálnom nástroji, ktorý si nedávno kúpil v Turecku a Tobias robí fire show. Pridávam sa k nim. Buď pri nich sedím alebo tancujem, alebo sa idem prejsť a doniesiem im po plechovke piva.

size="12pt"Vďaka Tobiasovi a jeho prechádzkam do blízkeho okolia máme neskutočnú zásobu fíg. V živote som toľko fíg nejedla a nevidela pokope. Najlepšie cukríky sveta.

 

size="12pt"Gabriel

 

size="12pt"K nášmu prístrešku si zvykli chodiť dvaja psi. Jeden taký malý hrubosrstý oriešok a druhý veľký, čosi ako kólia. Tobias ich najprv odháňal. No vravím, že oni hľadajú len lásku. Tak ich hladkám a prijímam. Potom to začal robiť aj Tobias. Malému psíkovi niekto zranil nohu. Dve panie z Nemecka si mysleli, že je môj. No keď sa dozvedeli, že nie je, jedna z nich s ním išla do útulku, kde ho ošetrili a vybavila pre neho papiere, aby ho so sebou mohla odniesť do Nemecka. Som rada, že aspoň jeden z nich bude mať domov. Aj keď mi je ľúto, že kólia ostane sama. Dala som jej meno Gabriel, ktosi mi povedal, že tento anjel je spojený s láskou. Neustále ma sprevádzal, či už som išla do mestečka alebo som masírovala alebo sa prejsť ku kaplnke na kopci. Ľudia si mysleli, že je môj. Dokonca aj majiteľ bufetu a baba, čo tam robí, mi vraveli, že patríme k sebe. Tak som mu jedného dňa začala kupovať konzervy a kŕmiť ho. No pravdepodobne netrpel hladom. Fotografka z blízkeho hotelového komplexu na konci pláže, vravela, že tam chodí každý deň a dostáva jedlo z kuchyne.

size="12pt"Jedného dňa prišli za mnou dve mladé dievčatá. Vyšlo z nich, že sú z Holandska a že dobrovoľníčia v útulku pre psov. Že poznajú Gabriela od jari a vtedy, že bol opustený. A že teraz vidia ako si ma obľúbil a že či si ho nechcem vziať so sebou. Nuž. Asi by to bol problém. Do lietadla. Cez Istanbul, do Izraela. Vravím. No oni, že by útulok vybavil povinné papiere a očkovanie. A aj zaplatil potrebné náklady. Dávam sa nakriatnuť na túto ideu a píšem Udimu, či by vadilo, kebyže prídem so psom. Vraj je to v pohode. No o dva dni prišli dievčatá a vraveli, že to konzultovali s majiteľkou útulku a že to nie je dobrý nápad. Je to pes zvyknutý na slobodu a prírodu a malé mestečko. A v Istanbule by to asi nedal a možno by aj ľudí mohol napadnúť. Tak sme to nechali tak. No išla som sa pozrieť aspoň do útulku a zoznámila sa majiteľkou a jej spolupartnerkou. A tiež sme sa dohodli na masáži. Prišla jeden deň do môjho prístrešku a počas masáže mi vyrozprávala svoj príbeh. Pochádza z Anglicka a chodievala sem na dovolenku. A snívala o tom, že sem príde na penziu a založí si tu útulok pre psov. Priatelia ju odrádzali, no ona sem nakoniec prišla a útulok založila. Vďaka nemu, rozmnožené psíky z ulice, o ktoré sa nik nestará a sú vychrtlé na kosť, si nájdu domov poväčšinou v Holandsku a Nemecku. Buď si ich adoptuje nejaká dovolenkujúca pani alebo im nájdu domov oni. Obdivujem ľudí, ktorí plnia svoje sny a robia dobré skutky.

 

size="12pt"Zistila som, že masáže nie sú len masážami. Ľudia sa mi začnú otvárať, zdôverovať, hľadať odpovede na svoje otázky, riešenia problémov, nové smerovanie. Ja ich môžem vypočuť a možno aj poradiť, nasmerovať. Tiež ako viac a viac masírujem sa mi otvára kanál. Prichádzajú mi zhora informácie o ľuďoch. Niekedy som si nie istá, či je to moja fantázia ale vždy, keď si to s nimi prediskutujem, zisťujem, že naozaj som v spojení s nejakou vyššou silou.

 

size="12pt"Sen s Tobiasom

size="12pt"Jedného dňa sa mi prisnil sen s Tobiasom. Zmenil sa na dievča a mal zapletené dva vrkoče. Vyzeral vlastne ako ja. Neviem, čo mi ten sen chcel povedať. Možno to, na čo som prišla až po pár rokoch. Stal sa mojou súčasťou. Spoločník na začiatku cesty, ktorý ma naučil ako prežiť na ceste. Baskovať /hrať na ulici/, zbierať zeleninu spopod stánkou na markete, zbierať figy zo stromov… A deliť sa.

 

size="12pt"Posledný týždeň ma Tobias aj Iasonas „opustili“. Išli do Mitilini baskovať. Mali sa k nim pridať ešte dvaja ľudia z rainbow. Grék, čo hrá na buzuki a baba, čo nádherne tancuje s hula hup. Zvykám si na nový pocit, že tu nie sú. Najmä Tobias. Stal sa mojím kamarátom, ochrancom, človekom, na ktorého sa môžem spoľahnúť, dôverníkom, blízkou dušou.

size="12pt"No celkom si to tu užívam. Masáže mi idú a večer chodím na terasu do najbližšej reštaurácie, kde si dám buď hranolky alebo pohár vína a píšem. Ráno cvičím jogu s Penelope. A stretám opäť bratov z rainbow. „Hej sister, I know you. From rainbow.“ „I also remeber you, we met in children area.“ Je to chalan, o ktorom mi vravel Iasonas, že sa tu zjaví. A tak aj bolo. Rainbow connection. Magic! Volajú ma na kakao ceremony a transparty na konci pláže v jednom. Celú transparty prespím. Divím sa ako môžem spať pri takej hudbe. Budím sa na brieždení asi o štvrtej. Rainbow brat mi podáva pohár kakaa, ktoré práve dovaril. Trvalo to celú noc. Sadám si a užívam si to tu. Na druhý deň, si spolu s nimi a malými deťmi kreslíme v bufete a vyfasujem kakao v prášku. Pravé. Odchádzajú.

 

 

 

 

 

 

 

size="12pt"Abdul

 

size="12pt"Fotka s Abdulom a Gabrielom …..

 

size="12pt"Počas pobytu na pláži sa stal naším kamarátom predavač suvenírov Abdul. Prišiel sem z Eritrei a nemá papiere, tak sa tam nemôže a možno ani nechce vrátiť. Je tu niekoľko rokov a žije z predaja suvenírov. Občas ide do Atén, zaobstarať si tovar. Ale leto trávi tu, na pláži. Predáva veci pre turistov cez drevené sošky, náramky, hodinky, tetovačky. Vždy mi vravel, keď som už nevládala dať večer ďalšiu masáž: „You should, there is never enough money.“ Ja som mala iný pocit, ale asi sme boli obaja na trošku inej lodi aj keď zdanlivo tej istej. A hoci som si myslela, že som si za mesiac zarobila plat manažéra na Slovensku, keď som prišla do Izraela a uvidela ich ceny, spadla mi sánka. A opäť som dumala, čo ďalej a ako sa uživím. Ale o tom potom. Teraz som chcela povedať čosi o Abdulovi. Bol to muslim a modlil sa niekoľkokrát denne. Klaňal sa a kľakal na kolená. Môj obdiv. Dobrý chlapec. Doniesol nám hrnce a tak sme s Tobiasom mali riadnu kuchyňu. Keď kamaráti varili mäso, doniesol nám plný hrniec mäsa. Nemal veľa, ale bol tu pre nás.

size="12pt"Jeden deň prišla za mnou Peyota. Že volal Tobias, a že sú na odchode z Lesbosu. Či má na mňa čakať. Píšem mu: „Čakaj.“ Môj dobrý brat. Tak počkal. Ja som za deň musela zbaliť veci, ktoré tu ponechával v domienke, že sa vráti… celtu a ešte zopár vecí. Celkom makačka. No Abdul mi bezištne pomohol. Dokonca ma ráno o piatej ešte za tmy odprevadil k autobusu a poniesol mi môj ťažký ruksak, temer väčší ako ja. Ja som ho večer predtým pozvala na večeru. Asi si toto nemohol nikdy dovoliť, pri jeho štýle života. A ja som mala na chvíľu pocit, že som boháč. Tak prečo nie. Takže Abdul ma o piatej ráno, ešte po tme odprevádzal na autobus do Mitilini a sprevádzal nás ako ináč Gabriel. Keď som nastupovala do autobusu, musel ho Abdul držať, ináč by za mňou nastúpil. Sedela som v autobuse, pozerala na krajinu a revala ako dážď. Kvôli Gabrielovi. Vedela som, že ho už viac asi neuvidím. Revala som snáď viac ako keď som sa lúčila s Udim. Tam som aspoň vedela, že sa o dva mesiace uvidíme. A navyše, Udi nežije na ulici ako tento psík, ktorý by mi bol ochotný byť verný až za hrob. Kebyže som ho neopustila. Ale ja som musela. Povedala som ešte mladej Holanďanke, nech na neho dozrú. No počas pobytu v Izraeli som našla na jej facebooku fotku a v holandštine nejakú krátku básničku, z ktorej som pochopila, že ho uštipol had a zomrel. Nie som si istá, či to google prekladač dobre preložil, ale ak áno tak ma to naozaj mrzí. Snáď sa Gabriel raz vráti, reinkarnuje do iného psa.

 

 

size="12pt"You will love Izrael

size="12pt"V deň, keď som si rezervovala letenku do Izraela, som masírovala dvoch Izraelcov. Po dlhej dobe nejakých chlapov. Cítila som sa bezpečne, vďaka tomu, že tu boli s manželkami a tak som vedela, že ma nebudú obťažovať s inými návrhmi. Klasika. Bavili sme sa o živote, ceste. A keď som povedala, že idem do Izraela, konštatovali: „You will love Izrael.“ Ako to mohli tak naisto vedieť neviem, ale mali pravdu. Izrael som si naozaj zamilovala. Krajinu, ľudí, reč, piesne. Nosím ho v srdci. Ale to preskakujem. V ten deň som zarobila presne takú istú sumu ako bola cena letenky. Aj keď vo vrecku som už mala dostatočný obnos peňazí. Ráno prišiel Tobias a vravel, že našiel pre mňa letenku na ten istý deň a čas odletu ako on. Želala som si, aby sme spolu sedeli v lietadle. Kým sme poobede zarezervovali letenku, cena išla hore asi o 20 euro, ale nevadí. Hlavne, že ju mám a že nepôjdem sama.

 

size="12pt"Keď som prišla do Mitilini, čakal ma tam Tobias. Autobus sa vliekol a tak sme zmeškali trajekt. Pôjdeme teda zajtra. Iasonas, Vasili a Elena už odišli. Tuším do Turecka. Tobias nebol spokojný s baskingom. Vraj sa nesprávali najlepšie a dokonca mu aj čosi zmizlo. Vrátili sme sa do Iasonovho domčeka, kde bol jeho spolubývajúci, učiteľ gréčtiny. Tak som ho poprosila nech mi napíše grécku abecedu. Podujal sa mi ju aj vysvetliť, no bolo to trošku zložité a ja som si nechávala v hlave šuplík na hebrejčinu, ktorá sa mi zíde v nasledujúcej dobe viac. Prespali sme tam jednu noc. Cez deň sme sa boli túlať v uličkách Mitilini a zbierali sme granátové jablká. Ráno hybaj na trajekt. Aká smola. Kvôli nejakému sviatku dnes trajekt nepremáva. Tak sme šli spať do lesíka pod hradom. Išli sme sa okúpať na neďalekú pláž a natrhali si granátové jablká. Opäť sme sa potúlali po Mitilini. Na námestíčku Tobias cvičil s devil stick. Bojoval so svojim pocitom, že vlastne nič osožné v živote nerobí, že nemá smer a cieľ. Ja, nadšená z mojej prvej skutočne veľkej cesty, mu vravím, že čo blbne. Nech sa teší. Veď koľko ľudí, si môže dovoliť žiť to, čo my. Berie ma do miestneho skvotu v areáli univerzity. Naozaj cool. Veľmi pekný čistý priestor. Dokonca aj počítač tu majú a akýsi barík. Ideme do parku. Tobias ma chce naučiť nejaké cvičenia a tak sa nechám presvedčiť. Akosi som s koncentráciou mimo. Tak sa s Tobiasom prvý krát po dvoch mesiacoch harmónie poharkáme. Ale nič vážne. Vyjde z toho, že mne sa to vlastne nechcelo robiť, ale chcela som urobiť Tobiasovi radosť. Len mi to vlastne nedocvaklo, ako to mám. Tak nabudúce nebudem robiť, na čo nemám chuť a budem sa snažiť vnímať svoje pocity.

 

 

size="12pt"Istanbul – second time

 

size="12pt"Vraciame sa do lesíka, kde prespíme a ráno vstávame, tak aby sme boli pri trajekte o hodinu skorej. Konečne sme na trajekte do Ayvaliku. Počas plavby si zašívam batoh. Cítim sa happy. Turisti na mňa obdivne a s úsmevom pozerajú. Keď vystúpime, ideme zistiť autobus do Turecka. Zmenáreň tu nie je a tak našťastie Tobias má kartu a môže vybrať z bankomatu lýry a zaplatiť lístky v cestovke. V noci nasadáme na autobus do Yallovy a potom trajekt a vysadáme ráno v Istanbule. Tobias ide svojou cestou. Má sa tu stretnúť s mamou, prišla za ním a budú na nejakom hosteli. Každý si nájdeme svoj autobus a dohodneme sa, že sa spojíme cez internet a stretneme niekde v tom veľkom meste. Ja vylovím adresu od Yongi, turkyne žijúcej pod Galata tower a tam niekde aj prevádzkujúcu jej kaviareň. Bola to jedna z mojích klientiek na Lesbose a ponúkla mi možnosť u nej stráviť čas, pred odletom z Istanbulu. Takže nastupujem na bus, ktorý ma má zaviesť niekde do starého mesta. Šofér nevie nič. No jedna z dvoch žien na prednom sedadle sa ma ujme a ukáže mi kde vystúpiť a ako ďalej. Obdivujem Marmarské more, je krásne modré. Trepem sa hore kopcom až dôjdem na nejaké námestie a potom na Istiklal street. Stretávam dve Grégyne, ktoré boli vraj aj na rainbow a nasmerujú ma. Opačným smerom. Opäť hore Istiklal, ktorou som práve zišla dole ku Galata tower. Vyzerá, že GPS zlyhalo. Tak znovu obťažujem niekoho iného. Konečne som našla ulicu, kde má Yonca kaviareň. Sedí pred ňou a víta ma. Dozviem sa, že mail, kedy prídem nedostala, ale nevadí. Som vítaná. Dám si kafe a potom ma berie k sebe domov. Je to hneď za rohom. Presne pod Galata tower. Mám na ňu výhľad. Zložím si veci do hosťovskej izby a ideme naspäť do kaviarne. Tobiasovi píšem, kde sa nachádzam a kde je kaviareň a kedy sa stretneme. Na druhý deň, keď sedím v kaviarni sa zjaví Tobias aj s mamou. Vyzerá veľmi mlado a cítim ju skôr ako sestru a nie ako mamu kamaráta. Asi je to o jej nastavení a zmýšľaní. Keby všetky mami boli také. Dokonca ide s nami aj baskovať. Teda Tobias robí fire show a my prihliadame. Vtom prídu policajti a zoberú Tobiasovi devil stick, s hrozbou, že tu oheň nesmie robiť. A zmiznú. Sledujeme auto, ktorým odišli. Chceme od nich aspoň tie devil stick. Tak ho doženieme keď zastane o 200 metrov vyššie a pýtame si ich. Ukážu na kôš. Vyberáme z koša Tobiasov poklad.

size="12pt"V Istanbule som strávila týždeň. Občas som sa stretla s Tobiasom a jeho mamou. Túlala som sa uličkami, občas išla pozrieť do Yoncinej kaviarne a natrafila som aj na inú kaviarničku. Chalan, čo ju prevádzkoval sa dal so mnou do debaty. A keď zistil, že cestujem, kedykoľvek som prišla, dal mi kávu zadarmo. Vraj kedysi sprevádzal v Izraeli. Mal úžasné kreslené mapy Istanbulu. Ale väčšinou času pršalo a tak som využívala to, že mám k dispozícii po dvoch mesiacoch izbičku, v ktorej sa môžem rozložiť, poupratovať si v batohu, pozašívať veci, robiť proste to, čo na ceste veľmi nejde. Ukrajinka, čo chodila Yonce upratovať, sa divila, že som skoro stále doma a čo nechodím po pamiatkach. Ale to, čo som chcela vidieť som videla a kto by sa túlal v takomto počasí.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Sakovú vytiahol na ministerstvo bývalý manžel, Kaliňákov kamarát

K aktivitám nádejnej ministerky vnútra sa Alexander Sako nevyjadruje. Sám je v niekoľkých verejných funkciách.

KOMENTÁRE

Saková je ďalší výkrik zúfalstva

Čím skôr však bude Saková vo funkcii, tým skôr bude môcť vláda žať politické plody svojho rozhodnutia.


Už ste čítali?