talking to you.
size="12pt"... without taking any drugs, if you are opened enough.You will feel, now I can die! And in the same moment you will feel so much power TO BE ALIVE, you will feel so ALIVE like never ever before. DO not GO to SAMOTHRAKHI! You will wanna die and feel so much power to BE ALIVE!!!
size="12pt"You will enjoy staying for hours next to one of the lakes of waterfalls just sitting there and watching the water and frogs, listenning their music... sitting IN SILENCE. Just YOU and NATURE and may be some friend, which came here with you.... doing the same bull shit like you.
size="12pt"You will enjoy hitchhiking and meeting interesing people... depends. Sometimetimes old men will insist you come to his house, and you will know, that you need to run away. Sometimes you met realy nice people to take you to interesting places and having nice debate with them and learn from them so much about the area. Even inviting you for lunch in a magnificent view in the highest accecible place with car - above the only one sandy beach on the island Pachia Amos. And then you will meet a guy wiht origin from Libanon, living in Italy, who will want to put you together with his uncle. You will put your alarm when you hear, they are talking arabic together. Than you will try to understand, if you can trust or need to be aware. You will do both. You will talk with them about ... what you need to talk. If the guy want to give to his uncle present - your massage - may be you will do it. Uncle could be O.K. and will not bother you. It was just in a head of young guy, who at the end do not have cash to pay you and the uncle will pay for his gift with pleasure and give you lift from uncousy apartment where you could not breath air to your cousy home in the woods.
size="12pt"Do not GO to SAMOTHAKHI, because you will meet nice friends, saying YES to LIFE like you do... going with them to nature, cooking on the fire, playing music, having interesting talks about life, beeing in silence. DO not GO to SAMOTHRAKI, because you will be healed, because if you stay long enough, you will come back to yourself. YOU will FALL IN LOVE! For sure.
size="14pt"Oddysea
size="14pt"Ráno si dáme s gitaristom Markom na kafe a potom vyrážam na trajekt. Dvojica z Istanbulu sa trápi so skladaním stanu. Vyzerá to na dlho. Takže ich radšej nečakám. Už mám po krk trojdňového putovania bez nedostatku spánku, už chcem byť tam, na vytúženom ostrove zvanom Samothraki. Kupujem lístok. Vidím akéhosi cestovateľa s batohom, chcem sa dať do reči. No je hlboko ponorený do rozhovoru s nejakou pani. Tak si sadám na druhú stranu búdky a hrám od Cohena Haleluja. Cestovateľ príde a vraví, že to bolo pekné. Vďaka. Cítim spojenie. Naloďujem sa. Sadám dopredu na hornú palubu a hrám si. Keď sa vzdialime od brehu, idem za cestovateľom, podiškutovať. Zisťujeme, že máme spoločný cieľ. Jasné. Veď trajekt ide iba na Samothráki. Tak sa dohodneme, že môžeme z prístavu spolu stopovať. Po chvíli zaujímavého rozhovoru, vyberá čítačku, tak ho nechávam tak. Stretáme sa pred výstupom z lode. A riešime, či ideme busom, či stopom. Skúsme stopovať. Vraj tu sa dá. Za chvíľu nám ktosi zastaví. Do Therma sa zvezieme dvomi autami. Snažíme sa hľadať miesto na kemp. Mám tušenie, že sa máme vrátiť k tavernám. Intuícia neklamala. Stretám Viki, jednu z dvojice, čo mi v zime na Kanároch povedala o ostrove. Objatie, zoznámenie s ďalšou dievčinou. Ukazujú nám cestu ku Gria Vatre. Mieste pri rieke, v lese s obrooooovskýýýými stromami. Množstvom obroooovvvskýýých stromov. Hľadáme si tábor. Nakoniec vyberáme miesto. Usadíme sa s Odyseom blízko seba. A uzatvárame dohodu, že ak ktokoľvek z nás bude chcieť odísť a mať pokoj, sme slobodní. Obaja máme potrebu si to vyjasniť vopred.
size="14pt"Hneď ma víta maličká grékyňa, Heleni. „Welcome in the forest, sister. Do not be afraid, may be the police will come. How long do you stay?“ „All september.“ „Fine, so we will do it together.“
size="14pt"Noví susedia v lese
size="14pt"Druhý deň stretnem Heleni a tá ma volá na čaj ku Kyriakovi, susedovi. Pochutnávam si na dobrom čiernom čaji. Vďaka. A spoznávam suseda. Udomácňujem sa. Popoludní sa vyberám na najbližšiu pláž, presondovať, či sa tam dá masírovat. Odysea ide objavovať vodopády v Agia Vatre. Po ceste dolu stretávam dve vysmiate dievčatá. Tak sa trošku mocem na tej pláži. Vešmi nemám odvahu nikoho osloviť. Ani ľudí tam nie je veľa. Tak sa kúpem a podvečer sa vraciam domov, k rieke do lesa. Opäť stretávam tie dve dievčiny cestou do Therma. Do lesa prídem hoďku pred zotmením. Vyvedie ma to trošku povyše môjho a Odyseovho campu. Idem pozrieť, čo mám za susedov. A čuduj sa svete, sú tu tie dve vysmiate dievčiny. Vravia nech si prisadnem. Zoznamujeme sa. Mayan a Ester, z Izraela. Spytujem sa, či nechcú robiť večer oheň. Hej, že sa chystali. Už majú nachystané drevo. Tak vstávam a prinášam tiež nejaké konáre, nech oheň chvíľu vydrží. Bavíme sa, kto čo robí. Ester pracuje pre utečencov. Po návrate do Izraela ide rozbiehať projekt pre Sýrskych utečencov v Jordánsku. Vravím, že sa chystám na Lesbos. Bola som tam pred štyrmi rokmi a zarobila som si masážami na cestu do Izraela. „Bolo by zaujímavé, pozrie sa na situáciu s utečencami na Lesbose,“ vraví Ester. O.k. chodí to okolo mňa ako horúca kaša. Vraj má nejakých známych, čo tam pre nich robia. Skúsi mi dať na nich kontakt. Zapaľujeme oheň a varíme spolu večeru. Prichádza Odysea. Po večeri a čaji a víne a cipure… hráme a spievame. Zjaví sa nežná Grékyňa menom Katerini, rainbow sestra. Pekný večer, v mini rainbow kruhu. Dobrú noc. Zajtra nás čaká výlet k vodopádom s Kyriakom.
size="14pt"Už druhé ráno ideme na čaj ku Kyriakovi. Raňajkujeme a balíme batohy. Popoludní vyrážame. Robíme nejaký nákup na cestu a kupujeme si sendvič so sebou. Kyriakos nás vedie. Pár krát zíde z cesty. No nakoniec vždy nájde správny smer. No keď sa to stane asi tretí krát a nad hlavou sa nám začnú zrážať mračná, ja aj Odysea dumáme, či sa radšej nevrátime. Kyriakos nás presviedča. „You can trust me. It is not far.“ Zvedavosť nám nedá a tak ho nasledujeme. Za polhodinku sa nám otvorí nádherný výhľad na rieku a úžasné vodopády a jazierka v nich. Kyriakos nadšene vraví: „Čo vravíte na Paradise?“ My až tak nadšený nie sme.
size="14pt"Mračná vyzerajú hrozivo. Ak začne pršať, musíme nájsť úkryt. A určite nepôjdeme úplne k rieke. Čo ak stúpne a nás zoberie so sebou? Chladíme nadšeného Kyriakosa a hľadáme miesto, kde by sme mohli natiahnuť celtu a urobiť oheň a prespať. Nájdeme tri malé jaskyne a plošinku pod skalou, kde natiahneme celtu a robíme oheň. Varíme čaj a večeru. Našťastie mraky pominú. A my sa vyštveráme na skalu nad nami. A sedíme na nej a čumíme na mesiac. Je spln. Krása. Sedíme zrastený so skalou, hodinu, dve? A do postieľok. Teda Kyriakos ide do jaskyne, Odysea pod celtu a ja som si našla krásnu plošinku size="14pt"vystlanú tymiánom. Je tu závetrie a snáď nebude pršať. Ak, tak sa presuniem.
size="14pt"Ráno sa presúvame k rieke. Nebo je čisté. Raňajky. Kúpanie v jazierkach. Každý trávime čas sami so sebou, pri svojom jazierku. Ja len tak sedím, plávam, cítim sa byť tou skalou. Je úžasná. Bytosť. Obrovská, oblá a nežná. Každý sme sám so svojim tichom a bytosťami. Popoludní navrhujem, nech ostaneme do druhého dňa. Po váhaní, sa obaja chalani rozhodnú, že ostaneme. Máme teda čas na cestu hore riekou… kde vyviera. Nedôjdeme úplne k žriedlu ale nevadí. Nabudúce. Nie sme tu posledný krát. Kyriakos varí večeru, nemoceme sa mu do toho. Má svoj systém a dômyselný recept v jednom hrnci. Tak ako to mám v prírode rada. Načo si to sťažovať. My mu akurát nosíme drevo a prikurujeme, pomáhame krájať. Ustieľame si vedľa seba, nahromádku. Kyriakovi požičiavam moju deku, jeho spacák za veľa nestojí. Ja sa naobliekam a tak mi deka nechýba. Stačí mi môj spacák. Kyriakos ráno o piatej vstáva, aby stihol trajekt okolo obeda. Vracia sa do Thesaloník. Začína mu škola.
