reklama

XI. časť z knihy v KRAJINE PREDKOV - Koniec Mayan Cvi

Neviem ako, no v našej zule sa zjavil stôl. Pamätám si, ako som si ho užívala. Sadla som si zaň do kúta s papiermi a pastelkami a maľovala. Nachvíľu, na ceste niečo, čo som ako študentka a sekretárka tak často používala.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Užila som si ho.

V tomto období sa mi zvykli snívaťsny z bývalej práce, keď som pracovala sedem rokov ako sekretárka generálneho riaditeľa v jednej farmaceutickej firme. Jedným z nich bol, že som prišla na personálne oddelenie a vedúca personálneho mi podáva zmluvu na podpis. Mala som si dôkladne prečítať posledný bod zmluvy. Pravdepodobne som mala čosi dokončiť. Na tejto pláži, no neviem čo. Nejaký svoj vnútorný proces, vývoj.

Prišlo obdobie, keď sa zrazu v zule zdržiavalo tridsať ľudí a cez víkendy päťdesiat. Keďže zula bola velikánska plachta proti slnku, pod ktorú sme sa cez ceň schovávali, začalo tu byť tesno. A ľudia, ktorí tu žili dlhodobejšie a neboli len návštevníci, začali byť z toho unavený. Jeden deň som toho mala plné zuby. Teda bola som plná, preplnená ľuďmi, hudbou… mala som pocit, že tu už nie je dostatok miesta. Zrazu sa tu zjavil chalan menom Gal. Kempovali s kamarátmi o tri zuly ďalej. Keď videl, že to nedávam, vraví nech idem s ním. Zobral ma do ich zuly, ktorá nebola hipisáckou. Po nejakej chvíli sem prikvitla aj Clemantína. Podávalo sa tu kurča v pahrebe so zemiakmi. Takúto dobrotu som nejedla dobrú dobu. Maximálne tak felafel a humus. Gal mi chcel vylepšiť náladu tým, že ma uložil na lehátko pod prístreškom a čítal mi nejaké humorné príbehy. Celkom sa mu to podarilo. Vravím mu, že mám dosť hipisákov. A že možno by som chcela aj nejakú prácu. Vraví, že ak by o niečom vedel, informuje ma. Po dvoch dňoch som sa vrátila do našej zuly. Opäť tu bol pokoj. Vyľudnilo sa. Pri ohni sedeli Adi, Chofeš, Rafa, Ašer. A pri druhom v kuchyni Ganit a ešte zopár ľudí. „Mysleli sme si, že si odišla, Jana,“ vraví Rafa. „Nie, akurát som si zobrala dovolenku od hipisákov.“

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Ašer sa mi zmienil, že v Pardes-Hane je cez víkend Biela Noc. Ľudia z miestneho divadla idú do ulíc, prezlečený za doktorov a sestričky a hrajú naživo pouličné divadlo. Zadal mi súradnice a bolo mi jasné, že sa tam vydám. Na druhý deň ma Gal zaviezol na benzínku, na rozlúčku mi dal ružu a zaželal šťastie. Stopom som sa dostala do Pardes-Hany a divadlo som našla poľahky. Tu som objavila Holanďana Hansa, jedného z členov divadla. Vraví, či sa k nim nechcem pridať na Bielu Noc. Nebolo ma treba dvakrát ponúkať. Vyfasovala som biely plášť a zariadenie na odpočúvanie tepu. Pomaly sa tu zbierali ďalší členovia. Zjavil sa tu aj Nis, ktorého som pred pár týždňami stretla na Mayan Cvi. Vtedy mi ponúkal, že ak budem potrebovať, môžem ho navštíviť v Pardes-Hane. Vraj už niekoľko rokov žije v Equádore a na leto chodí domov do Izraela. A teraz stráži známym dom. Vtedy som jeho ponuku brala s odstupom. No teraz mi prišla vhod. Keďže som do Pardes-Hany vyrazila na blink, spýtala som sa, či je možné teraz prespať u neho. Jasné. Po tom ako sme sa v ulicach Pardes-Hany zahrali na doktorov a sestričky a zložili svoje kostýmy v divadle ma Nis zobral aj s ďaľšou kamarátkou na jeden koncert. Tu sme sa celkom dobre vyšantili, vytancovali. A dom bol super. So záhradou a sedením pod stromami. A hostiteľ taktiež. Aj keď sme zdieľali jednu veľkú posteľ, nepokúšal sa využiť situáciu. Vymenili sme si masáže vo všetkej počestnosti. Bola som taká unavená, že prvé dva dni som tu len spala a odpočívala. Na tretí deň, prišiel jeho osemdesiatročný otec s priateľkou ruského pôvodu. Napriek jeho veku, bol plný životnej sily. Doniesli množstvo jedla. Najmä ruské špeciality. Na priateľku som zapôsobila svojím spevom a možno aj niečím iným a dostala som pozvanie k nim domov, ak budem v okolí Jeruzalema. No klasická izraelská pohostinnosť. Cez deň sme sa vybrali na výlet do záhrady, ktorú založil Rotchild a zapečiatkovala to zastávka na arabskom felafeli. Naozaj som si to tu užila. Oddych od Mayan Cvi. Od ľudí. Od nedostatku súkromia. V tom istom čase zulu opustili Adi aj Chofeš a Clemantina a Asher. Tiež mali toho dosť. Po pár dňoch pobytu v Pardes-Hane som sa vybrala do Tel Avivu navštíviť Eliahu, ktorý ma k nemu pozval. Užívala som si na pár dní mestský život. Ráno sme vyrážali do kaviarne s laptopom a večer som išla baskovať. Navštívili sme kapitána Odeda a jeho ženu Miky na jeho lodi. Po pár dňoch sa vydávam do Jeruzalema. Bola som tu naposledy na jar. Celkom sa mi zacnelo, znovu si v ňom zahrať. Strechu nad hlavou istí Vitali, vždy ochotný ubytovať akéhokoľvek cestovateľa. Stretávam sestru z Mayan Cvi ……, ktorá ma zavedie k jej domácim, ktorí robia workshopy výroby bábok a ich manipulácii. Joj, niečo také by som rada absolvovala.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Po týždni v Jerusaleme sa dozvedám, žena Mayan Cvi sa definitívne končí sezóna, zula sa skladá a robí sa rozlúčková party. Tak sa vydávam busom na cestu. Dorážam tesne po západe slnka. Už sa zotmelo. Okolo ohňa je zhruba dvadsať ľudí. Ešte pár dní tu pobudneme. Neviem, čo a kam ďalej. Smútok, že som stratila domov. Koniec jednej etapy. Na začiatku som netušila, že to bude tak nadlho. Na skoro štyri mesiace. Domov. Paradoxne „iba“ plachta na pláži. Ale bez ľudí, ktorých som tu stretla, ohňa, hudby, talking circle by to nebol môj domov. Vďaka. Za to, že som si to tu mohla zažiť. Niečo úplne nové. Vraviela som tomu, že som vo filme Miloša Formana Vlasy II. Na druhý deň máme talking circle, ktorý sa inicioval vďaka Joelovi a Orian. Zdieľam svoj pocit odlúčenia, pretože je tu jazyková bariéra. Väčšinou sa všetci bavia po hebrejsky a ja neviem o čo ide. Blonďatý Omri, mi navrhuje, že ma môže čosi naučiť. S Joavom, ktorý sa tu zjavil prvý krát, sa delím o svoje pocity. Prázdnoty, ktorá nastala. Rafa sa lúči, odchádza do Tel Avivu a želá mi šťastie. Asher mi spomína, že v Cadite na severe je nejaká svadba, že ak si chcem zarobiť, nech sa tam vydám. Kamarát Dubi, sa ponúka, že pôjde so mnou. Nakoniec ostávam ešte na pár dní. Je to na mňa prirýchlo, takto odísť.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Zdržím sa ešte týždeň. Aj keď sme museli zložiť kvôli plážovej stráži veľkú plachtu, nahradila ju menšia, pár sto metrov od tej pôvodnej. Dohadujem sas Omrim, že pôjdeme spolu na zber hrozna niekde blízko Emek Haela. Keď dorazíme, víta nás Aja, ktorú sme stretli na Mayan Cvi. Za všetko môže Mayan Cvi. Jej otec má viničové sady a hľadal ľudí na dozber. Boli z toho len tri dni. Ale fajn. Omri ma naučil počítať po hebrejsky, akoby tušil, že v najbližšej dobe sa mi to zíde. Po troch dňoch vyrážeme na stopa. Lúčime sa pred Jeruzalemom. Idem navštíviť ryšavú Jaeli v Givaat ….. pri a Jeruzaleme. Po pár dňoch aj s Jaeli ideme opäť na Mayan Cvi. Ešte to tu úplne nezomrelo. Je nás pár. Toto obdobie tu s muzikou zabodoval Ananda a veľký Ofer. S pesničou „Lion sleeps tonight“ to rozbehli. Behali sme všetci okolo ohňa a tancovali ako besný, resp. ako malé deti. Krása. Jeden večer varím večeru a zastavili sa ľudia z transparty. Tak sme ich ponúkli. Keď odchádzajú, vravia, „vďaka, že si nám dala pocit, že sme doma.“ Také jednoduché. Zbúchaš jedlo na ohni, ponúkneš neznámych okoloidúcich, staneš sa ich priateľom a dáš im pocit domova.

SkryťVypnúť reklamu
reklama


 


 


 


 


 


 


 


 


 

Jana Slobodová

Jana Slobodová

Bloger 
  • Počet článkov:  202
  •  | 
  • Páči sa:  1x

Snažím sa ŽIŤ najlepšie ako sa len dá - žiť a živiť sa tým, čo ma baví, napĺňa... zacina sa to darit... spievam a hram na ulici a "predavam" RADOST, divam sa ludom do oci... Zoznam autorových rubrík:  ZAJEZKAPoéziaO veciach mimo násRozprávkySúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu